EN

Žijeme vo vizuálnej dobe

Rozhovor s Julom Nagyom zo Slnečnej ulice. Grafický dizajnér, umelec a fotograf hovorí o tom čo robí a ako sa mu žije v Lozorne.

Myslím, že si z tých šťastných ľudí, ktorí majú svoju prácu zároveň ako svoje hobby. Kde to všetko začalo a čo by si označil ako svoje povolanie a čo skôr ako záľubu?

 

Začalo to v detstve. Mali sme doma veľkú bielu obývačkovú stenu a jedného dňa som ju mame pokreslil fixkami. To bolo pravdepodobne dôvodom, pre ktorý ma rodičia dali do ľudovej školy na výtvarnú a keďže ma to bavilo, po základnej škole som sa už úplne prirodzene prihlásil na umeleckú strednú školu. Povolanie je väčšinou to, čím sa človek živí, to je u mňa hlavne grafický dizajn. Keďže ma okrem živobytia aj baví, dá sa nazvať aj záľubou. Maľba, grafika a fotografovanie je skôr záľuba, aj keď som už aj maľoval, aj fotografoval na objednávku. Obrazy a grafiky mám dokonca v ponuke a na moje prekvapenie sa aj predávajú.

 

Grafický dizajn je pre laika vzdialený pojem. Kde všade sa s ním môžeme stretnúť a kto ho najviac využíva?

 

Grafický dizajn je ako pojem pre laika možno neznámy, ale inak sa každý človek stretáva s grafickým dizajnom na každom svojom kroku. Keď si napríklad ráno ako prvé umyje zuby, dizajn obalu na zubnej paste je grafický dizajn, pri raňajkách to dizajnom len tak hýri: obal mlieka, masla, krabica cereálií, vineta na káve. Ak si človek ráno otvorí noviny, alebo pozerá na web stránke odchody autobusov, to všetko sa týka grafického dizajnu. Ak sadne do auta a vezie sa do práce, logotyp automobilky, piktogramy na ovládacích prvkoch v aute, dopravné značky a bilboardy na okrajoch ciest, to všetko je grafický dizajn. Dnes žijeme vo vizuálnej dobe, grafický dizajn je doslova úplne všade - propagačné materiály, plagáty, vizuálne ovládače v mobiloch, logotypy firiem, obaly tovarov, výklady obchodov, knihy, časopisy, infografika v televízii, návody na použitie a podobne.

 

Nájdeš si čas venovať sa aj voľnej tvorbe a len tak si občas namaľovať nejaký obraz? Dostávaš zákazky aj v tejto oblasti?

 

Od mojej veľkej profilovej výstavy pred troma rokmi sa popri grafickom dizajne intenzívne venujem voľnej tvorbe. Takže maľujem skoro každý deň. Výhodou voľnej tvorby oproti grafickému dizajnu je to, že to nerobíš na objednávku. Funguje to presne naopak, namaľujem obraz ako si ho predstavujem, nemusím sa prispôsobovať predstavám klienta. A keď má niekto o hotový obraz záujem, môže si ho kúpiť, ... ak je na predaj.

 

Dozvedeli sme sa o tebe, že si i vydavateľ kníh, ako si sa dostal do tejto pozície?

 

Za celú moju dizajnérsku kariéru som nadizajnoval vyše 250 obalov kníh, cez mojich klientov som sa dotkol aj problematiky vydávania a mnohému som sa priučil. Od marketingu, predaja, až po výrobu kníh. Mal som v hlave niekoľko nápadov na knihy, túžil som vydať aspoň jednu z nich a urobiť ju od začiatku do konca „po svojom“. No a potom som sa jedného dňa rozhodol a zainvestoval som do toho riskantného podniku a vydal som prvú knihu. Tá mala dosť veľký úspech, tak som postupne vydal ďalšie dve.

 

Mal si alebo máš nejakú osobnosť, alebo udalosť, ktorá ťa v tvojej tvorbe ovplyvnila a ukázala cestu?

 

Tých osobností bolo veľa. Od mojich rodičov, učiteľa v Ľudovej škole umenia, ktorý mi po krátkom čase emigroval do Kanady, cez profesora zo strednej školy Rudolfa Filu, ktorý ma zasvätil do umenia a výtvarna tak ako už nikto po ňom, cez ľudí, ktorí ma životne ovplyvnili duchovne, až po mnohých priateľov, kolegov z dizajnu a umenia. V každej oblasti – umeleckej, osobnostnej, duchovnej, profesnej, alebo aj podnikateľskej boli v mojom živote ľudia, ktorí ma kľúčovo ovplyvňovali a formovali. Tým, že som mal prístup k týmto ľuďom sa cítim asi najviac obdarovaný a som za to dosť vďačný.

 

Ilustroval si aj nejakú knihu?

 

Ilustroval som najskôr svoju diplomovú prácu na VŠVU, Evanjelium rybára Jána Zebedea, potom krátko po štúdiu knihu Daniela Rausa - Ťěžký rok, mnohé knižné obálky, ktoré som dizajnoval sú vlastne ilustrované a teraz mám rozpracovanú knihu básní aj s ilustráciami od Jiřího Ortena.

 

Čo ty a fotografia?

 

Fotografia, to je životný príbeh. Býval som u rodičov v bratislavskom paneláku a môj sused, kameraman zo Slovenskej televízie, ktorý aj fotografoval, ma jedného dňa vtiahol životne do fotografie. Pamätám sa ako sme nadšene po večeroch vyvolávali fotografie v ich kuchyni prerobenej na tmavú komoru. Potom som dlhé roky fotografoval len sporadicky, až kým ma môj priateľ nepozval na fotocestu po Národných parkoch v USA. Vďaka nemu a tejto ceste sa fotografovanie stalo pre mňa dnes skoro každodennou činnosťou a je už súčasťou môjho života. Inak fotoaparát nosím neustále pri sebe každý deň.

 

Čím v poslednom čase „žiješ“?

 

V tomto období pracujem veľa pre Galériu Nedbalka, ktorú som dizajnoval a som na tento projekt aj hrdý. Okrem dizajnu vediem ešte asociáciu ilustrátorov a s teamom pripravujeme konferenciu PIKTO13, ktorá bude koncom roka, maľujem a tvorím. V novembri budeme mať s kolegami veľkú fotografickú výstavu v Bratislave a k výstave vydávame aj knihu fotografií Islandu a Namíbie. A teším sa spolu s manželkou z našej dcéry, ktorej sa podarilo úspešne dostať na štúdia do zahraničia.

 

Aký je tvoj vzťah k Lozornu? Čím ti prirástlo k srdcu? Čo by si tu z hľadiska kreativity (z pohľadu výtvarníka) vyzdvihol a čo zmenil?

 

To je ďalší príbeh. Raz sme po niekoľkohodinovom výlete dorazili s manželkou k priehrade nad Lozornom a skončili sme na kofole v dedine. Boli sme z Lozorna nadšení a snívali sme o tom v takejto dedine raz bývať. O niekoľko rokov sme sa dozvedeli o stavbe radovky na Slnečnej ulici, dali sa na stavanie a dnes sme tu v Lozorne. Až neskôr sme si spomenuli na našu túru a sny pri lozorňanskej kofole.

 

Lozorno má niekoľko unikátnych parametrov. Je malou a pokojnou dedinou, zároveň je veľmi blízko pri Bratislave, takže je tu dostupná aj dynamika veľkomesta.V dedine máme veľa priateľov a nad dedinou je priehrada, lesy, lúky, kone...pre mňa je Lozorno bez nadsázky dokonalé miesto pre život.

 

Čo by som zmenil?

 

Lozorno mi od začiatku svojou polohou aj dispozíciami pripomína jednu dedinku pri Budapešti - Szentendre. Je to taký malý kultúrny satelit pri veľkom meste, plný galérií, ľudovo-umeleckých dielní, tradičných maďarských reštaurácií, vinárničiek...asi by som cielenejšie smeroval Lozorno k jasnejšiemu charakteru, ktorým by bolo pre široké okolie typické. Má na to veľký potenciál, môže z toho prosperovať návštevník (pri väčšej odvahe aj z Rakúska), rovnako obec aj samotní obyvatelia.

 

------------

 

Julo Nagy, dizajnér a majiteľ štúdia Calder design community. Vedie asociáciu ilustrátorov, sedem rokov pôsobil na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Okrem dizajnu tvorí knižnú a voľnú grafiku, maľuje a fotografuje. Vytvoril niekoľko úspešných firemných a produktových identít, ako Artforum, Zlatý Bažant, Martinus, Agemsoft, časopis .týždeň, redizajn logotypu Chemolak, alebo identitu kaviarne Thalmeiner a Galérie Nedbalka. Firme ESET vytváralo jeho štúdio dizajn produktov a reklamnú komunikáciu niekoľko rokov. So svojim teamom nedávno redizajnoval aj logotyp SĽUK, na základe pôvodných návrhov Martina Benku. A v neposlednom rade stojí za grafickým návrhom týchto novín a skoro všetkých plagátov Centra kultúry.

 

------------

 

Rozhovor pripravila Barbora Hurajová, Foto: jn